Nejako som sa zjavne dostala na ošetrovňu. Tak všetci Loupovia volajú veľký vojenský stan, kde sestry nie práve najmladšie liečia zranenia z bojov a prebýva tu aj kňaz, ktorý tým čo už naozaj nepotrebujú babice dáva posledné pomazanie. Zobúdzam sa na krik. Moje telo je dobité a akosi zvláštne skrútené. Skúsim pohnúť každou končatinou zvlášť a keď sa mi to podarí obrátim sa za krikom na vedľajšej posteli.
Na moje obrovské prekvapenie sa tam metá ten Han, ničomu nerozumiem, už zasa. Han? V Loupskej ošetrovni? Je možné, že by si ho pomýlili? Ešte raz si ho dobre prezriem. Uvedomím si, že keby som mu vtedy nevidela do očí, teraz by som vôbec nepochybovala o tom, že je Loup. 3 starké ho držia a tichým nástojčivým hlasom si navzájom rozdávajú pokyny: „Drž ho, nech si neublíži.“ Keď ním prestane lomcovať akási triaška hlavná sestra vyhlási: „Upokojil sa, môžeme ho pustiť.“ Pomaly ho pustia, s materskou starostlivosťou naňho natiahnu prikrývku a nehlučne odídu.
Jemne zakašlem, opriem sa o lakeť a nespúšťajúc z neho oči poviem: „Takže Osud nás opäť zviedol dohromady. Bohužiaľ za takýchto nepriaznivých okolností. Ako sa ti vôbec podarilo dostať sem?“ Naozaj neviem či je momentálne v stave vnímať ma a odpovedať mi na moje otázky, ale skúsiť to môžem.
„Kam sem?“ odpovedal.
„No jasné, to som si mohla myslieť.“ Poviem viac menej sama pre seba. „Počuj, vieš kto si? Lebo ja viem to, že si Han a toto je Loupska ošetrovňa. Môžeš si gratulovať, že si ešte nažive.“ Trochu som ho zoznámila so situáciou a postupne som stále viac a viac stišovala hlas. Ak by hociktorý z hrdých Loupov zistil, že sa tu lieči Han dal by ho exemplárne potrestať a babičky, ktoré ho ošetrili s ním.
„Ty si tá čarodejnica však? Tak napokon som ťa našiel rýchlejšie než som čakal.“ Videla som ako sa chce usmievať. „Ale v prvom rade nevieš či mi priniesli aj môj meč?“
„Nie som čarodejnica, som tvoje svedomie, ktoré ťa udatne bráni pred istou smrťou, ktorá ťa postihne ak na sebe čo len záchvevom brvy dáš znať, že si Han.“ Znudene som sa hodila na vankúš a oči uprela do stropu. Pri tom prudkom pohybe mi do lopatky vystrelila ostrá bolesť a ja som len tak tak udržala výkrik. „Meč? Si v srdci nepriateľského územia a zaujíma ťa meč?...Neviem či doniesli, ale ak sa im páčil aj tak povedia, že nedoniesli a už ho nikdy neuvidíš..“ Jasné, že to tak bude. Loupi sú len banda naničhodníkov, ktorí sa tvária ako svätci.
„Ale uvidím, on si ma nájde, počuj čarodejnica nevieš čo mi dali do očí? Nedokážem zaostriť vidím iba obrysy.....“ Rozosmiala som sa. Jeho otázka bola tak popierajúca všetky moje predpoklady až bola vtipná.
„Naši doktori ti nedalo do očí nič, ani ti do očí nevideli, ak by videli už by si tu nebol. To sa mi snažím celý čas vysvetliť....Jedine žeby sa niečo stalo s tvojimi očami.“ Odmlčím sa. Neviem čo viac povedať. Znepokojí ma to, trošku..
„Fajn, teraz to prečo som ta chcel nájsť , nato oči nie sú dôležité. Videl som tvoju premenu, nebola obyčajná ako u mágov ktorých som stretol kedysi, a isté príbehy v knihách ktoré máme v Hane hovoria čarodejoch so zvláštnou mocou a tak isto o tvoroch podobných Loupom, ibaže z bledou pokožkou a dračími očami, myslím... že ja som jedným z nich a to je to čo som sa ťa chcel spýtať, nevieš mi povedať niečo viac o mne, o mojom druhu?“
Keď to vyslovil po tele mi prešli zimomriavky. Zľakla som sa, že o mne a mojej moci môže vedieť viac akoby bolo vhodné. Prestala som premýšľať súvislo a nevedela som sa tak ani vyjadrovať.
„No, j-ja, možno niečo viem. A-ale t-te-teraz to nie je dobrý nápad rozpitvávať.“ Spomínala som si na knihu čo mi raz ukázal theurg. Keď som chcela pokračovať otvorili sa plátené dvere stanu dovnútra vniesli ďalšieho takmer mŕtveho Loupa. Za posledných pár hodín ich boli už desiatky, nikoho z nich som nepoznala, no u tohto to bolo iné. Mal doráňanú tvár, ale nedala sa pomýliť. Bol to Gérome. Rozbúchalo sa mi srdce. Vyletela som z lôžka a s ťažkosťami som sa už plačúcky doplachtila za Gérom. Padla som na jeho hruď. Moje vzlyky prehlušovali tichú kňazovu modlitbu. Bol ľadový ako smrť a už nedýchal. Umrel mi jediný priateľ. Lepšie povedané, niekto ho zabil. A ja ho pomstím..
