Bežal som cez skupinky Hanov a Loupov bojujúcich na život a na smrť.
„Si mŕtvy Eltai! Keď sa Ren dozv....“ cez Nerovu hlavu preletela guľka a on padol na zem.
„Už ma pekne sral.“ Za ním stál Sam so zbraňou v ruke.
„Kde si ju vzal?“ prekvapene som na neho civel.
„Čo ja viem, vyzerá ale dobre.“ Zastrčil si ju za opasok a mierne vykročil nohou dopredu so zdeseným pohľadom. Mierne sa zatackal zľava doprava. Prudko sa otočil a znova vybral pištoľ. Prudko strieľal, a vtedy som si uvedomil, čo sa stalo. Z chrbta mu trčali šípy.
„SAM!!!!“
„ZABIJEM VÁS!“ kričal z plných pľúc a bežal na Loupa s lukom v ruke. Popod Sama prebehol malý svižný Loup s mečom, za ktorým sa ťahala krvavá čiara pochádzajúca od Sama, ktorý padol na kolená.
„Ty loupská špina!“ zovrel som v rukách rukoväť meča a bežal priamo na Samovho vraha. Vyskočil som do vzduchu a prudko sekol mečom dole. Loupov obranný postoj so zdvihnutým mečom nad hlavou bol zbytočný, čepeľ mojej zbrane prenikla cez jeho meč, akoby to bol len plát oblečenia, a rozdelil jeho telo na polovicu. So slzami v očiach som videl, ako sa rozpadá na polovicu, ako z neho vytŕčajú kosti a orgány nevedia, kam majú padnúť. Bežal som cez jeho telo priamo za Samom.
Tvárou ležal v bahne, prevalil som ho na chrbát a odhádzal mu kusy špiny z tváre.
„Sam...“ so zúfalstvom v hlase som vyslovil jeho meno. Pozrel sa mi do očí, akoby chcel povedať - som pripravený - avšak keď otvoril ústa, tak z nich vytiekli len potoky krvi. Nič nepovedal, iba mlčky umrel. Pevne som uchopil meč, na rukách som mal ešte Samovu krv, oči plné sĺz mi bránili ostro vidieť, no bol som v takom amoku, že mi to bolo jedno. Čokoľvek sa mi postavilo do cesty, si išlo po istú smrť. Smeroval som priamo do tábora Loupov, bolo mi jedno, že som išiel na istú smrť. Za Samovu smrť budú trpieť.
„Hani, stiahnite sa!“ zhúkol zozadu Ren. Stále som postupoval smerom k Loupskému táboru, zotrel som si slzy z očí a konečne som videl jasne na svoj cieľ. Tam v diaľke stála skupina Loupov, ktorá obkľúčila dvoch Hanov. Pomaly som sa približoval k Loupom, ignorujúc rozkaz. Stál som tesne za Loupom, ktorý mi bol otočený chrbtom. Objal som ho tak, aby mu čepeľ môjho meča jemne poranila kožu na krku a potom som prudko šklbol. Započul som zachrapčanie muža a potom pád do kaluže krvi. Loupovia odvrátili pohľad od dvoch Hanov a zamerali sa na mňa.
Jedným z nich bol aj Géron. Dvaja Loupovia padli na zem, ostal tu už len Géron.
„Dnes ťa zabijem...“
Zovrel som rukoväť meča a rozbehol sa na Gérona. On spravil to isté, meče sa stretli a potom sa naše telá opreli o ne. „Enigma mi povedala, že dnes ma nezabijú.“
„Aké sladké, a kde máš tu svoju Enigmu?“ odskočil som dozadu. Géron sa opäť rozbehol priamym útokom na mňa, pevne som sa postavil, nohy sa mi zaborili do mäkkého bahna, špičku meča som taktiež zaboril do zeme tesne vedľa mojej nohy. Géron sa pomaly približoval a ja som bol úplne odokrytý, nič mu nebránilo v tom, aby ma prebodol. Bol už tak blízko, že zodvihol svoj meč vysoko nad hlavu, aby ma mohol rozpoliť na dvoch. Odrazil sa od zeme a letel priamo na mňa. Keď už bol tesne nado mnou, vyskočil som a zároveň s výskokom šklbol do výšky. Mal som pocit, akoby som chodil po vzduchu a akoby v čepeli môjho meča bol sústredený orkán, ktorý čakal na okamih, kedy ho niekto vypustí. Ťahal som meč do výšky a pritom sa mierne rotoval, ucítil som, ako pomaly prechádza cez Géronove pevné telo, a ako po čepeli steká jeho krv a o jej ostrie sa lámu jeho kosti. Opäť bol vonku z jeho tela a ja som z ľahkosťou motýľa pristál vedľa rozsekaného Gérona. Zahľadel som sa na meč, zdalo sa mi, akoby bol súčasťou môjho tela, akoby to nebola len zbraň, ale žijúci tvor, ktorý ma má chrániť.
Z ničoho nič som ucítil únavu, moje telo bolo odrazu priveľmi ťažké nato, aby ďalej stálo vzpriamene. Zabodol som meč do zeme a rozhliadol sa po okolí, či je tu niekto, kto by sa ma pokúšal zabiť. Zatvoril som oči a zrútil sa do bahna. Cítil som, ako sa moje telo pomaly zabára do bahna nasiaknutého krvou, no nedokázal som sa zodvihnúť, požieralo ma ako ničota.
„Tento je ešte živý!“ započul som hrubý mužský hlas a ucítil dve mohutné ruky pod mojím telom, ako ma vytrhli z bahna.
„Meč.... nezabudni ten meč....“ zamumlal som z posledných síl.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára