Perá...

Keď zmráka sa,
ja nemám kam ísť,
vezmem papier a
pero nechám ísť..

Po papieri svoj príbeh môže napísať,
všetky krivdy, nepravdy a klamstvá
vykričať do sveta nech sa dozvedia
nehanebníci a darebáci čo nevedia
o svojich zločinoch bez konca začiatku
vec neživá, nemŕtva mojou rukou vedená
musí prerozprávať tie krvavé činy
čo odčiniť sa nedajú a inak ako slzami
krvou a večným krikom zatratených.

Odpradávna ľudia strhávať nechávali sa svojimi perami,
čo by bez pomoci nikdy nedokázali
vypovedať slová smútku, lásky
ani vôní sedmokrásky,
čo na lúke v poryvoch vetra blažená,
a nikomu neblíži, len ten hlupák - neznalec
čo príde a svojou veľkou topánkou so železnou špičkou
zašliapne úbohú kvetinu čo donedávna dokázala milovať šíre modré nebo.

No čo ak sa jedného dňa všetky perá vypíšu?
Kto potom bude brániť
obhajovať veci správne, spravodlivé
a pod čiernu zem písmenami zhadzovať nerozumné počínanie
ľudí nesprávne narodených,
utešovať matky pohrobkov,
navždy dýchať spomienkami,
žiť minulosťou,
a robiť večného spoločníka hárkom papiera?
Čo budú ľudia zvierať medzi prstami,
keď ich pochytí túžba písať?
Nič..

...a možno ceruzku