nedeľa 19. júna 2011

Skúšková pohroma

Nuž, posledný týždeň, o tom by som dnes rada písala i keď nemám šajnu či sa to všetko napchá sem a či na niečo nezabudnem. Týždeň s obrovskou na červeno blikajúcou nálepkou "Skúšky" a vedľa "dôležité". Je to tak, táto udalosť ma mala posunúť ďalej, ale teraz mám pocit, že som sa o dva kroky vrátila.

Pondelok alebo písomná poprava


No jasné, hovorím si - Písomné budú fajn, tam ma nikto nebude kontrolovať a opravovať hneď na mieste - houby makové. Ja som sa  - pre istotu, keďže to nemal robiť kto iný - stresovala sama.

Grammaire, cesta na katovský klát
Dúfala som, že gramatiku nejako zvládnem. (poznámka autora: písomky ešte neboli poskytnuté k nahliadnutiu) Príšerné dusno v triede a málo kyslíka iba ešte väčšmi brzdili moju už aj tak dosť zbrzdenú schopnosť rozmýšľať nad členmi, časmi a inými zvláštnosťami toho zvučného jazyka, ktorý som sa tak odvážne vydala študovať. Netušila som čo ma čaká. Výnimky z pravidla a ešte výnimky z výnimiek, ktoré majú tiež svoje výnimky. Francúzi sú skrátka šialenci alebo len veľmi dobre naprogramovaní jedinci s excelentnou pamäťou na výnimky. Môžem povedať, že gramatika bola z toho všetkého jednoznačne najmenej ľahká.

Vocabulaire, slovíčka alebo cesta k lepšiemu poznaniu stavby ľudského tela
Fajn, ten podnadpis nie je taký výstižný. Okrem jedného slovíčka, ktorým bola "chrbtica" (pre znalých: colonne vértébrale) tam nebolo už takmer žiadne čo by sa aspoň okrajovo dotýkalo ľudského tela. Bohužiaľ, zemepis nie je moja silná stránka a tak ani nejdem radšej hovoriť čo som napísala- akú krajinu - do ktorej patrí Montreal. Hanba na 100 rokov. I keď musím sa pochváliť za posledné cvičenie. Pochopila som všetky Samirove hádanky.

Počúvanie s porozumením alebo chlapík čo hovorí ako keby ju šlo o život


Opäť musím podotknúť, že Francúzi hovoria šialenou rýchlosťou. Teda aspoň ten ujo na nahrávke nášho počúvania s porozumením hovoril ako Formula.

Čítanie s porozumením
Oddychovka, veľmi milé a sympatické. Jednoduché..

Sloh alebo pokaz všetko čo sa dá
Dúfala som, že ja - vraj - odborník na slohy to napíšem úplne schopne, ale asi to nebolo také dobré ako som si myslela  a čo z toho vyplýva? Nikdy sa nepreceňuj..

Utorok
V škole som iba 4 hodiny, To je skvelé, teším sa ako odtiaľ vypadnem. Prvá hodina, hneď na začiatku téma, ktorú neviem rozpovedať ani po slovensky a teraz mám o nej kecať vo franine. Nejde mi to. Vyroním preventívnu slzičku, moje ego sa začína strácať. Bojím sa, že tie ústne "nedám".

Streda = voľno

Štvrtok - ústne - pohroma
Ráno sa zobudím a cítim sa fajn. Síce dve hodiny pred odchodom z domu ešte nemám urobené 4 témy, ale keď sa to tak vezme tak všetky som počas roka brala v škole takže y som to mala zvládnuť. Presúvam sa do školy, tam príjmam zopár komplimentov, lebo ľudstvo ma prvýkrát vidí v niečom inom ako v rifliach a topánkach z druhej svetovej. Trochu ma trasie, ale nejako to zvládam.
Sedím v triede, hovorím si, že to dám - áno, aj napriek informácii, že z našej skupiny už tri baby neprešli. Vydýchnem a idem si sadnúť pred porotu. Všetko ide celkom hladko, všetci kývajú hlavami, naraz si spomeniem na slovíčka, ktoré som počula možno raz v živote. Použijem ich a veľmi dúfam, že na správnom mieste.
A zrazu blok - nedokážem si spomenúť na to ako sa povie zľava. No pekne.. zľava je reduction a ja poviem résurrection čo znamená zmŕtvychvstanie - nie, vôbec to nie je priepastný rozdiel. No celkový môj pocit je ešte stále dobrý. Myslím, že dvojka by to byť mohla.
 Prichádza osudová chvíľa, počet bodov? 20! Z 27! To je 74% a to je ešte stále 3. Mám slzy na krajíčku, mám chuť vyskočiť zo zatvoreného okna alebo si začať hlavu trieskať o stenu. Všetci sa objímajú, sú šťastní, že prešli. Jediná ja som zúfalá, pretože presne viem čo bude doma. Kráčam okolo Auparku, ešte stále neotrasená z toho sklamania samej seba. Volám mame, z telefónu sa ozve "20 z 27? To je dosť málo!" - neudržím slzu. Až do večera som zničená...

Piatok - štvrtok to bolo dno, piatok bol horší
Ešte stále som po tých ústnych akosi verila, že celkovú známku mi tie písomné nejako zlepšia. Nestalo sa. Moje sebavedomie rapídne kleslo (teda nie, že by predtým bolo nejako vysoko, ale..)
Takže mám tri z malých matúr a tak akosi som si v posledných dňoch dala predsavzatie, že na budúci rok sa zlepším, budem sa viac snažiť a aj keby ma hneď mal učiť biolu Nicolas tak to dám maximálne na 2.

Môj týždeň skúšok bol katastrofou a bude ma to strašiť - ako poznám moju mamu - ešte dlho.

2 komentáre:

  1. :) fajné :) netreba to brať tak zle, Maggie :) 20 z 27 je podľa mňa fajn ;) a aj tak by nikto nemal brať do úvahy nejaké percentná ... ešte stále to je len číslo ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Magdalen, to je uplne v poriadku, neber to tragicky prosim Ta, vzdy moze byt aj horsie a myslim si, ze si velmi sikovna a mudra a tom, ze si dostala okno na tom nic nemeni. Ja som si na velkych maturach zo spaniny vybrala temi, ktoru som ani nevidela a prezila som. Postupne sa naucis netrapit sa nad znamkami, dolezite je to aka si a akych ludi mas okolo seba ;), na to nikdy nezabudal, je to velmi dolezite :)))....hlavu hore, usmev na tvar a sup uzit si prazdniny....a maminu pozdrav, nech Ta netrapi, ze jej odkazujem!!! ;))))

    OdpovedaťOdstrániť