utorok 10. januára 2012

War for peace (Vojna mieru) - 6. časť (Eltai)

Čupol som si do krvi a bahna k nej a rukami ju chytil za plecia. Jemne som s ňou potriasol.
„Čarodejnica, si tu?“
Bola ako omámená, snažil som sa jej zahľadieť do očí, avšak mala ich privreté, niečo nezmyselne mumlala a rukou hmatala po zemi. Pootvorila oči a snažila sa ujsť.
„Sam? Ako to tam vyzerá?“  otočil som sa k nemu a chvíľku som sledoval, ako odráža hordy Loupov i Hanov naraz.
„Dlho to už nevydržím.“
„Čarodejnica, počuješ ma?“ opäť som priskočil k nej bližšie.
                V očiach som náhle ucítil kopu jemných kamienkov.
„Počujem...“ kým som sa spamätal z jej nečakaného útoku a zrak sa mi vrátil do normálu, bola preč.
„Sam, musíme ju nájsť!
„Eltai, keď skončia boje, nič z nej nezostane a aj tak bežala smerom k nám.“
„Ren ju zabije, ak ju nájde.“
„No a? o Loupa menej.“
„Možno bude vedieť,  kto vlastne som.“ Vzal som svoj meč a rozbehol sa cez davy k nášmu stanovisku, raz za čas mi skrížil cestu nejaký Loup. Nebol čas s nimi bojovať, tak som ich proste odhadzoval mimo svoju cestu. Sem-tam preletel nejaký šíp, ktorému som sa musel uhnúť. Zaostril som svoj zrak a uvidel ako kľučkuje medzi bojujúcimi skupinkami. Rozbehol som sa. Pred
sebou som mal veľký zástup Hanov, vyskočil som a bežal po ich ramenách.
„STOJ ČARODEJNICA!“
                Prestala utekať, namiesto toho zoslala akúsi kliatbu na Hana za ňou, a ten behom pár sekúnd padol na zem. Bola pripravená bojovať. Keď Han padol na zem, zbadal som svojho starého známeho loupského priateľa. Vyzeralo to tak, že sa poznajú. Tasil som meč a dopadol tesne pred ňu.
„Čarodejnica, nekomplikuj to.... bežíš do nášho tábora, ideš si po smrť, nechcem ťa zabiť - aspoň zatiaľ - potrebujem len odpovede, nič viac.“ Prihováral som sa jej, keď som prikrčený k zemi krúžil okolo nej ako sup.
 Za mojím chrbtom sa ozvalo zapraskanie kostí.
„Si mŕtvy Eltai!“ otočil som sa a zodvihol meč, aby som zastavil nepriateľov útok. Bol to Nero.
„Nero, sme na jednej strane.“
Cítil som, ako oboma mečmi tlačí na moju čepeľ, pomaly ma stláčal k zemi a ja som nemal kam uniknúť. Za mnou bola čarodejnica, ktorá čaká na príležitosť, kedy ma zabiť, a Nero sa zjavne nespamätal z prehry v bare.
„Dosť o tom pochybujem, ty smrad, už dlho ťa mám v žalúdku a dnes tento problém vyriešim!“ ešte väčšmi zatlačil na moju čepeľ a mne sa začali podlamovať nohy. Je po mne, pomyslel som si. Z ničoho nič ako blesk vletela do Nera ohnivá guľa a on zmizol na bojisku.
Zodvihol som sa a otočil sa k čarodejnici, stála tam, odkiaľ priletela ohnivá guľa.
„Ďakujem ti. Teraz bež, on sa vráti - ak to prežil - ja si ťa nájdem a potom sa spýtam to, čo chcem vedieť. Rýchlo zmizni, skôr, než upútaš ešte viac pozornosti.“ Otočil som sa jej chrbtom a rozbehol sa do miest, kam pristál Nero.

2 komentáre:

  1. lepšie by si mala rozviť to "do bahna a krvi" - ja osobne som si pri tom predstavil, ako čupíš v bielej sterilnej miestnosti jednou nohou v miske naplnenej krvou a druhou nohou v myske s bahnom. :D sterilnej... čistej... až je to choré :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Em berem na vedomie to nepísala Mort na túto poviedku sú dvaja :D ale mas pravdu mohol som viac rozpisat ako sa plazi medzi mrtovalmi :D

    OdpovedaťOdstrániť