Vrma utíchla, no ešte stále sa uprostred bojiska nedal rozoznať hrášok od fazule. Kričiaci Loupi ostro kontrastovali s vrieskajúcimi Hanmi. Občas sa niekde dal zahliadnuť prúd krvi, ktorá práve opustila telo majiteľa. Šípy lukostrelcov sa v pravidelných intervaloch objavovali vo vzduchu a hneď za nimi zas guľky z pištolí. Zasahovali ciele. Front pulzoval keď mŕtve telá dopadali na vlhkú pôdu. Ja som stále napäto stála na svojom stanovisku a nezmohla sa na viac ako použitie istej veľmi prospešnej kliatby, ale len pre mňa.
„Cor lapideum!“ zašepkala som rázne a v tom okamihu sa moja duša pripútala na vlčí kameň v mojej ruke. Asi na dve sekundy som stratila vedomie, bol to čas kým moja duša nebola ni vo mne ani v magickom kameni v mojej dlani. Je to ochranné kúzlo pre čarodejníka. Kým existuje kameň alebo aspoň jedna jeho časť mág nemôže umrieť. Je však veľmi, veľmi vysiľujúce. Silné a vysiľujúce. Teraz môžem robiť čokoľvek až do chvíle kým znovu nezaspím. Môžem sa nechať zraniť a rana sa zahojí rýchlejšie, toto je asi najväčšie pozitívum tohto kúzla hodiaceho sa práve na takéto boje. Svoju dušu som si založila do tajného vnútorného vrecka v čižme. Teraz som pripravená, môžem začať skenovať okolie. Rýchlo na stranu Hanov sa viem dostať iba jediným spôsobom keďže behať neviem. A bude to efektné.
„Midi-Devilius“ To najúžasnejšie čo dokážem urobiť. Kúzlo sa volá Demonologie. Okolo mňa sa zdvihol vietor a prach, mala som pocit, že moje okolie sa na malú chvíľu spomalilo. Zrak sa mi zatemnil a sila vo mne sa zdvojnásobila, pocítila som náhly príliv energie a z chrbta mi vyrazili dve obrovské tmavomodré, skoro až čierne, krídla. Zamávala som nimi a odrazila sa od zeme, celé toto prebehlo akosi mimovoľne a moje vedomie bolo oťapené. Bola som viac démon ako človek. Vzlietla som a letela ponad bojisko asi 4 metre nad zemou. Zbadala som tam dole v urputnom boji Géroma s nejakým Hanom. No to čo on vidieť nemohol, a ja áno, bol lukostrelec mieriaci presne naňho a chystajúci sa vystreliť. To som dovoliť nemohla. Zletela som nižšie a skopla toho Hana z jeho pozície. Strašne som zapišťala. Všetky pohľady sa na sekundu upreli na mňa. Nikto netušil čo som a kde som sa tu vzalo. Nikto nevedel s kým vlastne som. Aby som demonštrovala to aká som silná a s kým som vletela som presne do stredu stretu dvoch línii. Všetci predo mnou ustupovali a nikto sa neodvážil zaútočiť. Hanov som nezabíjala, len som ich trochu omračovala, boli paralyzovaní kúzlom, ktoré sa vznášalo okolo mňa, ale na Loupov pôsobiť nemohlo.
Bola som sama so sebou nadmieru spokojná, nikoho som nezabila a zároveň som zachránila niekoľko životov mojich krajanov. Zrazu sa však stalo niečo čo som nečakala a prišlo to v tom najnevhodnejšom okamihu. Náhle som začala strácať energiu a kúzla strácali svoju moc, práve vtedy som sa ešte stále nachádzala na prelome našej a nepriateľskej línie. Do pľúc sa mi už nezmestilo toľko vzduchu ako pred chvíľou a ja som vtedy mala pocit že o moment umriem. Nevládala som už ani mávnuť krídlami, zrak sa mi znova zatemnil a ja som padla k zemi. Už som na sebe nemala čierno-tmavomodré perie, ale moje kožené brnenie. Mala som škrabanec na tvári no netrápila som sa, mal by sa zahojiť relatívne rýchlo. Oveľa viac ma trápilo, že som sa naraz cítila tak veľmi bezbranne. Premáhala ma silná potreba spať, avšak všade okolo mňa sa bojovalo, niečo také som si nemohla dovoliť. Tasila som meč a s námahou som sa postavila na nohy. Od môjho kameňa odkiaľ by som mohla zasa kúzliť a dobiť si tam energiu ma delilo asi 500 tiel, živých i mŕtvych. To nezvládnem!
Zdvihla som tvár k nebu a po prvýkrát prosila niečo tam hore nech mi pomôže. Nech nedovolí aby som tu zomrela. Po líci mi stiekla slza a ja som si s ňou zotrela aj polo zaschnutú krv z rany po meči. Padla som na kolená a oficiálne som bola príliš vysilená aby som bola schopná ďalej bojovať. Bude lepšie sa pre túto chvíľu tváriť ako mŕtva a neskôr, keď to trochu ustane bojovať ďalej. Modlila som sa aby som prežila. Moja tvár spočinula na tvrdej zemi a nič viac si nepamätám. Tak možno dnes naozaj umriem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára