Po incidente v bare sa generál rozhodol vziať do armády Nera aj mňa. Neváhal ani sekundu a bol rozhodnutý, že nás pošle do boja. Oznámil som mu, že bez Sama nikam nejdem a tak sa teda pripojil aj on.
Vyrazili sme skoro ráno, aby sme na večer boli už na červenom fronte a tak sa aj stalo. Okolo jedenástej sme stáli na fronte, kde Hani porážali loupskú družinu idúcu priamo na smrť. Mojím zrakom som prehľadal druhú stranu bojiska, dorazili im tam posily, avšak nevidel som tam žiadneho mága. Bojisko bolo poliate krvou, ktorá nádherne voňala. Sledoval som, ako Hani, čo sú vzadu, odťahujú živých aj mŕtvych bokom a triedili ich na Loupov a Hanov.
„Zvláštne...“
„Čo je zvláštne?“ spýtal sa ma Sam.
„Došli im posily, avšak nevidím tam mágov.“
„Tak rozložíme tábor dnes v noci a útok nepodnikneme!“ zahučal generál a zhodil vak na zem. O pár hodín boli postavené drobné stany a pripravené pasce, pre prípad, že by sa niekto chcel priblížiť. Zopár mužov ostalo na stráži a zvyšok pozaliezal do stanov.
„Eltai, poď si ľahnúť, zajtra musíme byť silní.”
„Ach bože, vidieť, že máš dutú hlavu. Všetci budú spať, nie? Aj tu aj u Loupov, môžeme sa tam prikradnúť a zistiť, koľko ich je.“
„Do toho ja nejdem, to je akoby som priamo liezol do pasce. Navyše Loupovia neberú zajatcov.“
„Máš pravdu, tu máš môj meč, zavadzal by.“ Hodil som mu meč a rozbehol sa do tmy. Bežal som priamo cez stred frontu. Na druhej strane sa pohla hliadka a ja som sa hodil medzi mŕtve telá. Plazil som sa bokom, ísť priamočiaro k nim je príliš nápadné, tak som to radšej vzal oblúkom. Keď som už bol mimo dosah, postavil som sa a ďalej bežal na nepriateľské územie.
„Hej ty! Čo robíš tak ďaleko od ostatných?“ zakričal na mňa Loup. Zaťal som päsť a bol som pripravený zabiť ho, ak by došiel na to, že nepatrím k nim.
„Ty snáď nechodíš na malú, alebo čo?“
„Prepáč, nevedel som, vráť sa potom k ostatným.“
Znova som poľavil a vykročil svojou cestou, obišiel som ich tábor a rozhliadal sa, koľko ich je. Na moje prekvapenie vzadu nemali žiadnu stráž, až na nejakého chlapa v plášti, ležiaceho mimo zrak ostatných.
Priblížil som sa a zbadal som, že to je žena, mladá spiaca žena. Nemôže byť hrozbou, avšak nebudem riskovať, možno to je mág. Potichu som sa prikrádal, pripravený zasadiť jej smrteľný úder priamo na krk.
„Hej ty!“ zodvihol som zrak a pár metrov odo mňa stál muž s dvojručným mečom v rukách a špičkou ukazoval na mňa.
„Vypadni od nej, inak ťa zabijem!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára