Hrdinskí Hrdinovia hľadajú Higgsovu kvantovo nezozlíšiteľnú časticu zvanú bozón

25. to začalo, hneď ráno vyrážame zo Žiliny a ja ešte ani len netuším čo sa stane, nemám ptuchy akí tam budú ľudia a či ma vezmú medzi seba. Stále sa obávam svojej divnosti alebo nechápavosti a netolerancie ostatných. Po ceste, aj napriek prítomnosti 4 navigačných systémov, trikrát zablúdime. Adrenalín v mojej krvi je na kritickej úrovni kedže je 16:00 a my sme tú chatu ešte stále nenašli! zablúdili sme na nejakú inú a tam nás naviedli na správnu cestu. Vystúpim z auta, všade veľa ľudí a ja som zmätená, nikde nevidím Aliu (Barborku) a telefón mi nedvíha, no ľudia sa mi javia čoraz priateľskejší i napriek tomu, že tam len tak stoja a smejú sa medzi sebou. Moja snaha o to byť nenápadnou stroskotáva na mojej nešikovnosti a hlučnosti sprievodkýň. Juch! Príde Alia aj s Hankou a moja mamina sa vydá na strastiplnú spiatočnú cestu do toho hnusného smogom vraždeného mesta. 
Vystojím si rad na konci ktorého je nejaký pološedivý ujo s veľa papiermi pred sebou (ďalej zvaný VB). Keď ma nejakí junáci pustia pred seba v rade som vybavená skôr a teda sa odoberám na izbu s magickým číslom 202 za sprievodu môjho neskôr milovného oddielového vedúceho Eiffela. Snažím sa aklimatizovať sa a tak si zručne vybavujem posteľ na poschodí (čo sa mi neskôr oplatilo, lebo sa po nej nikto neváľal, lebo sa im tam nechcelo liezť). 
Večera - čas na vybalenie - Noc osudu
Všetko je krásne, magické, vedúci majú dlhé plášte, hudba ten dojem dotvára. VB sa snaží poeticky rýmovať, no niekedy mu to veľmi nevychádza. Všetci sa odoberú so svojimi Vládcami a len my, noví ostávame. List osudu si ťahám úplne prvá, je to česť, ale aj štipka strachu. VB tvrdí, že ak veríme v to, že si vytiahneme to čo chceme tak sa to stane. Oheň! Vyhovujúce. Skupinku planúcich ľudí som našla na prvý šup, boli totižto najbližšie. Svoj list osudu som ani nemala poriadne v rukách, keď mi ho už zobral človek, ktorého vlasy ma desili a pred ktorým nás VB varoval. Prvýkrát som sa cítila zúčastnene keď mal môj hlas pomôcť rozhodnúť o človeku, ktorý bude náš svet nasledujúce dni viesť. Nechcela som hlasovať, je to príliš veľká zodpovednosť pre človeka čo je v tom svete 10 minút aj s botami. Je rozhodnuté - Filip. Aspoň viem na koho sa mám obracať keď budem niečo potrebovať. Prezývky, vlastnosti, nestihnutá diskotéka (alebo to bolo druhý večer? Neviem, akosi sa mi to všetko zlieva dokopy.)
Prvý deň si veľmi dobre pamätám, ostatné hry cez ostatné dni nie sú také jasné. 

Osady
Explikácia: To sú také veci, územia na ktorých z blata, hliny, listov a šutrov urobíte niečo v čom sa dá sedieť, bývať a dá sa to nazvať tímovou prácou celého sveta. 

Balkóny
Explikácia: To sú také veci čo vyčnivajú z izieb do vonkajšej strany... Ale nie. Prečo to spomínam? Pretože väčšina mojich spomienok je v mojej hlave ukotvená s pocitom, že balkónové zábradlie mi tlačí na žalúdok pretože som prevesená smerom dolu aby som videla čo sa tam deje. "Ako môžeš povedať, že nebo je fenomenálne, keď sa aj tak stále pozeráš na nás?" (Rado) ..Asi tak nejak. Z toho balkóna mal svet úplne inú farbu, videla som ľudí z iného uhla pohľadu a všetko bolo úsmevné.
 
Higgsov bozón, Schrodingerova mačka, sendviče, Rudovia, patkáne a kraby
Vlastne som až do dnešného popoludnia netušila čo je to Higgsov bozón, ani teraz v tom nemám veľmi jasno, ale priznajme si, že je vtipné keď hŕstka zo 6teho oddielu stojí na už spomínanom balkóne ukazuje na čiernu mačku a kričí "Aha! Higgsov bozón na Schrodingerovej mačke!" A všetci sa smejú, eufória sa šíri vzduchom a vstupuje aj do ostatných. Nie je možné nesmiať sa. 
"Choďte do kuchyne a spravte tousty sendviče!" Tak znela pošla od Barborky pre Doda, Thea, Victora a spol. Prúser bol v tom, že oni tousty nejedia a nechápu ako si žena môže toust pomýliť so sendičom. Veľa smiechu - no bez sĺz to tiež nešlo. 
Špeciálne chcem veľmi poďakovať za veľkú dávku smiechu Rudovi (Tomáš Čekovský). Na Teba sa stačí pozrieť a už sa smejem. Na tej fotke s vrecom ovčej vlny som sa haluzila asi 7 a pol minúty. 
Patkáne a kraby za ktoré môžu (ako inak) tiež chalani. Predstavte si situáciu - sedíte v malej izbe natlačení ôsmi. Šiesti z toho sú rodina a traja Francúzi. Ja a Hanka na seba len kukáme lebo nechápeme.. A v tom sa rozletia dvere a do izby sa vrútia štyri kraby! Vôbec netuším či sa mám smiať, kričať, plakať alebo sa rozbehnúť a mať hysterický záchvat, ale keďže medzi tými štyrmi krabmi je vyššie spomínaný Rudo musím sa smiať. Prejdú cez izbu k oproti stojacim blakónovým dverám a o pár sekúnd po nich nie je ani chýru ani slychu. Skrátka patkáne!

Západ slnka na Zlatom vrchu
Jeden z najsilnejších zážitkov vôbec i keď som ten západ nakoniec nevidela. Tá panoráma a ten pocit, že som to zvládla. Decká radosť z válania sa po tráve dolu kopcom. Tie sudy nemali chybu. Vďak večný tomu, kto ma ukecal aby som sa tiež zgúľala. Opäť je namieste hovoriť o eufórii a spontánnosti. 
Po ceste naspäť - Kačena, Danka a rozhovor o hrôzostrašných veciach. A to ako Mort prekonala samú seba a strach z tmy. Trikrát opakované rozprávanie (Samo)vraždy a vždy nový fanúšik, baterka čo bliká. 

Diskotéky
Skákanie, fučanie, vydýchavanie, traumatický zážitok a predpoklad úpadku hudobného vkusu dnešnej mládeže.

Snemy
Dramatické a silné. Spolupatričnosť čo vládla na každom sneme pri spievaní hymny bola priam na duchu obohacujúca. A možno si to len nahováram.. No Adiemus a Občas nefúka vánok sú pre nás všetkých isto "hudobnými ikonami" tohto tábora (nehovriac o Den je krásní alebo Snikersoch).

Nočné a iné hry
Ja osobne som zažila dva a pol nočnej hry. Prvá (Strašidelný hrad) by bola super keby som nebola 20 minút zavretá s ďalšími dvadsiatimi ľuďmi v topánkárni. 
V druhej som sa cítila neobyčajne dôležito, lebo sme mali pomáhať Elementom i keď sme medzi nich nepatrili (niektorí). To bola úplná smrť pre moju nyktofóbiu. "Snáď" 
A čo tá posledná polovica? No, to bola snaha uchrániť chorú Elementku, ktorá zlyhala na mojom pomalom dopínaní, bohužiaľ to skončilo zavretím v kúpeľni.

Seansa 
Rovnako niečo čo ma poznačilo. Toľko ľudských osudov a trápení a predsa všetci vyzeráme byť v pohode. Je to zlé, kkam sa tento svet rúti?! 


Stavím sa, že polovica ľudí sa nedočítala až sem, pretože moje impresie nie sú veľmi pútavé a zaujímavé. Nemôžem popisovať všetko, lebo by som tu bola do zajtra, ale chcem veľmi pekne poďakovať niektorým ľuďom. 
V prvom rade - Barbor - Ty si človek vďaka ktorému som spoznala iných skvelých ľudí, som veľmi rada, že som Ťa mohla vidieť. Veď ty vieš.. Naša Dostojevského chvíľka a Vladimír!

Hanka, Danka - Spolubývajúce moje dve drahé, snáď sa ešte uvidíme. Ďakujem.. 

Dodo - Prosím ťa, nerob svojej sestre zle..  Inak si fájn :)

Kačena, Klaudia, Hilda - Ja som to už hovorila Kačene, že hneď ako som Vás tri prvýkrát videla som vedela, že vy ste tie, ktoré to tam ťaháte a udržujete tem tú správnu atmosféru.
 
Župnikovci - Ste strašne zlatá rodina, o to viac, že ste Parížania. Hlavne ostaňte takí akí ste, nič nemeňte, pretože takto je to skvelé...

Filip Čeko - Najlepší vodca, nevadí, že sme nevyhrali. Vážim si Teba a Tvoje silné nervy, ja by som Draka pri jeho správaní už dávno zabila. 

Tomáš Čeko - Ak si to čítal tak vieš. Teba poznám len z rýchlika, ale na kraby sa nezabudne.
 
Zvadovci - Máte obaja úžasné vlasy. ;)

Alex, Denis, Drak, Rado, Filip, Bifťo a ostatní, ktorí povedzme, že vybočujú z normy.. - Čo by to bolo bez vás?  Vo väčšine mojich zážitkov figuruje aspoň jeden z Vás. Vďaka..

Eiffel - Ty si ten, ktorého som videla ako prvého keď som prišla a ktorého som si veľmi obľúbila. Si ten najlepší oddielový vedúci akého sme mohli dostať.

Ervin - ..Aj tak by som Ťa za otca nechcela. No ako učiteľ a vedúci si úžasný.

Rybka - Vládkyňa Ohňa, ohnivá Rybka. Ďakujem za všetko.

Kubík - Pri tom ako toto píšem mám slzy na krajíčku, proste Tvoja tvár vo mne vyvoláva tie sentimentálne spomienky a to značí len jedno, naozaj si prirástol k môjmu srdcu a si zárukou srandy. Prosím, nikdy sa nezmeň. Vďak..

A ostatní nespomenutí, nemyslite si, že o Vás neviem. Len už nie je čas a ani dostatok slov na vyjadrenie všetkých mojich pocitov. Som neskutočne šťastná, že som s vami mohla byť a zdieľať 11 dní môjho života.