Hnusná realita dnešného sveta...

 Strápené oči všedného dňa, stereotyp bez konca, dno absolútnej vyčerpanosti. Vy najvšednejší a najprostejší nevinní i hriešnici čo bez štipky úcty, sebaúcty a zdvorilosti mrháte časom a silami svojho neukojeného blaha. Hráte najtrápnejšie frašky na ktorých sa smeje zopár vašich súkmeňovcov, ktorým chýba to isté čo vám. Láska - tá vraj hýbe svetom takým, aký ho poznáme. Moje vnútro pochybuje o tomto tvrdení. Láska nie je to čo má oprávnenie byť poznášané nad všetky ostatné city a pocity.

Úskalia, príkory a traumy. To hýbe svetom. Azda viac opantá vás chvíľkové zaľúbenie a či šialený zármutok po smrti blízkeho. Či sa vám romaník z leta zaryje do pamätia na dlhšie ako hlboká strata človeka ku ktorému ste cítili viac ako lásku dnešného typu? Láska súčasnosti je viac fyzická ako psychická potreba každého jedinca, ktorého duševná vyzretosť spočíva len v primárnych a fundamentálnych danostiach živej bytosti. Láska minulosti, taká krásna - keď muži vyhrávali zápasy a vojny s myšlienkou na jedinú ženu, poslovia ich milostné listy niesli stovky kilometrov a ostávali verní. Dnešná doba? Ak sa vám žena neoddá po troch-štyroch pekných slovách nazvete ju nehodnou a trápnou. Nebodaj nemodernou. No ja verím, že práve tieto nemoderné ženy sú v srdciach práve tými dámami zo stredoveku kde sa za ich lásku umieralo. Ich duše ešte neboli zohavené odpoznou realitou dnešnej lásky, ktorá sa im tak protiví. Aj k tomu však dôjde. Bohužiaľ. Nechcem znieť ako sentimentálno patetický apokalyptický prorok, ale svet sa rúti do obrovskej papule matérie a majetníctva. Z ľudí sa stávajú veci.