20. máj 2011 (Piatok)

Bolo by nadmieru vhodné nejako skompletizovať a zhrnúť dnešný -  na zážitky bohatý - deň. Asi na to idem v tom poradí ako sa to stalo.
Ráno som vstala a bláblá.. No doobeda nebolo nič zaujímavé. O pol jedenástej som vypravadila moju zákonnú zástupkyňu s úsmevom z domu, lebo šla do nášho hlavného mesta na festival (New Drama) a mňa nevzala.
Akonáhle odišla zasadla som za klavír. Hovorím si - v stredu máš koncert tak sa spamätaj. Hrám si, hrám a akosi to uletí. Obliekam sa, idem do mesta. Vonku je hic, strašné teplo a ja, inteligent budúcnosti (podľa mojej učiteľky chémie!) v čiernom tričku. Prídem do hudobnej, áno krása, môžem si ísť vyhrávať do koncertnej sály. To poteší. Zasa hrám, hrám a príde moja učiteľka. No, zahraj mi to - vraví - ... - Musíš to viac frázovať! Blá blá, také tie pedagogické kecy, ktoré som poctivo (bez ironického podtónu) počúvala. Dovalí sa tam to malé ružové čudo a zúri pretože má vyjsť na javisko a vyskúšať si poklonenie! A čo mám povedať ja?! O 5 dní koncert a tri štrany Chopina ešte v štádiu úprav! Prevraciam očami. Malé ružové čudo odchádza.
Znova a znova Večerní klid (nie je to tvrdka, je to čeština). Prejdeme na Chopina. Áno, frázuj to - zasa hovorí. Myslím si svoje - zasa to frázovanie! Dobre tak sa do toho dám! Snažím sa ako môžem.
Odbijú tri, orchester čaká. Musíme sa presunúť do triedy. Tá trieda mi nerobí dobre, je tam asi zlé feng-šuj alebo čo, ale tam som akási nervóznejšia. Snažím sa to zvládať, ale keď vytiahne tú tikajúcu vec, ktorú neznášam lebo ma obmedzuje - hovorím o metronóme - tak všetko končí. Vydržím ešte pár pokusov, ale potom nemôžem. Je mi zle, teplo a bolia ma ruky. Nasleduje pár výchovných viet o tom ako by som sa mala aspoň pred koncertom uvedomiť a ako nemám byť detinská, zatiaľ čo ja smrkám a rozotieram si roztečenú špirálu po celom ksichte. Povie, že mám "krivdu" a pustí ma domov len keď sľúbim, že budem cvičiť. Sľúbila by som aj svoju dušu len aby ma po DVOCH hodinách pustila za mojimi milovanými.

ČAJOVEŇ
Prídem, najprv si ma nikto nevšimne, tak tam pol minúty len stojím a nič. Potom sa na mňa vrhne Maggie a čoskoro ma udusí. Podobná dávka uzavretia vzduchu prichádza po informácii, že jej nesiem peniaze. Všetci riešia kino, no áno, mali by sme ísť na Pirátov, dnes. Akosi nemám náladu, ešte je pokazená z toho klavíra, ale myslím, že po chvíli s tými bláznami to prejde. Nejako sa nechám ukecať. Sú štyri hodiny a ja som od rána nič nejedla (okrem malého kúsku makovníka, ktorý som ani nedojedla). Skvelé, zasa budem mrzutá.
Oni idú kúpiť lístky, ostatní sa vytratia ani neviem kam. Ostáva len Maggie, Kejt, Erik, a Dominik. Nuž, podotýkam, že Erik akoby tam ani nebol a Dominik mal zvláštnu chvíľku kedy som ho nespoznávala. Nebudem hovoriť o čom rozprával, ale jedna informácia ma opäť dojala takmer k slzám a to si nevymýšľam. No tentokrát to boli slzy akéhosi zadosťučinenia, nie hlpy výraz, radosti alebo skôr nejakej vnútornej uvedomelosti - i keď tá informácia nie je potvrdená. Je čudné poznať aj túto jeho stránku.
Keď sa Erik akosi prebudil vypadlo z neho - nepriamo samozrejme - že aj on by šiel do toho kina. Všetci sme sa ponúkli, že u dáme lístok, ale akosi sa nikto nemal k činu tak hovoríme si - pôjdeme vypýtať.
Zvláštny pocit, stáť na ulici a tváriť sa ako maturant - i keď jediná, ktorá niečo robila bola Maggie, my ostatní sme hľadali peniaze vo fontáne! Potom prišiel Oó veľký Óvokaki (čítaj: Kováč) a prispel plnou sumou ba ešte aj väčšou.
A tak všetko v poriadku, ide sa do kina. Medzitým mám dojem, že sako mojej mamy si vyskúšala celá grupa, ale nevadí.

MIRAGE (Le)
Vojdem do Mirage-u a čosi ma osvieti, pozriem pred seba a kto by to nebol? Andrej! Môj najblonďavejší bývalý  spolužiak, hovorím, že je tu aj Aďo. Môj najtreworovejský bývalý spolužiak. Super, krásne stretnutie kamarátov zo školy. Kecám s nimi, ale len málo. Nestíham. Len tak, že kam idú na školu a tak - no čo iné sa viete opýtať deviataka. Musím sa s nimi - i ke´d nerada - rozlúčiť. Kino čaká. Zasa sa nemôžeme nájsť. Sakra, my nič iné nerobím len sa hľadáme. Volám Kejt. Zasa nedvíha, no čo nevadí. Na WCkach sa zľaknem podivne zaobleného zrkadla a pohybujúceho sa odrazu, i keď ja stojím. O tom potom...

KINO
Malé, útulné, pohodlné. Také dobré miesto som ešte nikdy v žiadnom kine nemala. I keď, kvôli nemu Kejt riskovo rozhovor - skôr monológ - k nejakému chalanovi čo mi sedel na mieste. Môj sused zľava bol Anjel, základné pravidlo? Nesmej sa, keď nieje niečo všeobecne vtipné, budeš za čudnú. Z prava nejaký nadávajúci trojmetrový mladík. Nou koment..
Film bol skvelý, trochu ma bolia oči, ale zážitok to bol skvelý. Po veľmi dlhom čase som zasa zatúžila byť morskou pannou.

KEJT, ESCAPE a DOM (KEaD)
Nuže, jedna mimožilinčanka a druhá predmešťanka sa vyberú do klubu.. A samozrejme ja, mestské dieťa im  musím ísť ukázať kde to je aj na úkor toho, že mám byť o 10 minút doma.
Ukázala som, Maggie ma odkopla, počkala so mnou v buse som sa viezla s nejakými podivnými ľuďmi.

Teraz by to chcelo niečo veľmi pekné sa srdcervúce, ale čo povedať?
Je normálne ak naši prkladatelia titulkov urobia z "I love you" "Mám ťa rád"? :)

Tak teda ak by som použila túto fintu fň tak... I love you